Väčšina ľudí nevníma nejako významne rozdiely medzi izoláciami a tak zväčša rozhoduje iba cena. Pre mňa teraz však cena nebude tým parametrom, ktorým sa budem zaoberať.
Takže poďme na to.
Prvým parametrom, ktorý si pri tepelných izoláciách všímame je
Je definovaný ako množstvo tepla. ktoré musí za jednotku času prejsť telesom, aby na jednotkovú dĺžku bol jednotkový teplotný spád. Pritom sa predpokladá, že teplo sa šíri iba jedným smerom.Túto definíciu možno tiež vyjadriť tak, že súčiniteľ tepelnej vodivosti je výkon (tzn. teplo za jednotku času), ktorý prejde každým štvorcovým metrom dosky hrubej 1m, ktorej jedna strana má teplotu o 1 kelvin vyššiu než druhá. Základnou jednotkou je teda W/(m.K)
Nám bude teraz pre zjednodušenie stačiť vedieť, že čím je toto číslo menšie, tým lepšiu izoláciu z hľadiska prestupu tepla máme.
P.č. | Materiál | Súčiniteľ tepelnej vodivosti [W/m.K] | Potrebná hrúbka (pre R=6,5) d [mm] |
---|---|---|---|
1. | PUR | 0,025 | 162,5 |
2. | Neopor (šedý polystyrén) | 0,031 | 201,5 |
3. | Minerálna vlna | 0,030 - 0,041 | 195 - 266,5 |
4. | Ovčia vlna | 0,034 - 0,037 | 221 - 240,5 |
5. | Polystyrén EPS | 0,038 | 247 |
6. | Konopná izolácia | 0,039 - 0,040 | 253,5 - 260 |
7. | Celulózna izolácia | 0,039 - 0,042 | 253,5 - 273 |
8. | Drevovláknitá izolácia | 0,038 - 0,048 | 247 - 312 |
Čím menšie – tým lepšie
Jedná sa o časový posun maximálnej zaznamenanej teploty vzduchu exteriéru a maximálnej zaznamenanej teploty na vnútornom povrchu počas 24hodinovej periódy.
Príklad.
Predstavme si bežný letný deň. Ráno je teplota vonkajšieho vzduchu 15°C. V priebehu dňa teplota vzduchu stúpa a svoj vrchol dosiahne niekedy medzi 15 – 16 hodinou. Povedzme že maximálna teplota dňa dosiahne 35°C. Keby sme merali teplotu vnútorného povrchu steny domu, zistili by sme že jeho teplota by v priebehu dňa tiež stúpala, ale svoju maximálnu teplotu by povrch steny dosiahol napríklad o 21hod. Fázový posun by tak bol 5hod.(resp.6). Aby sme zabránili letnému prehrievaniu domu, je ideálne dosiahnuť čo najväčší fázový posun. Teplo tak nestihne preniknúť do vnútra, lebo skôr ako prenikne, nastane noc a tok tepla sa preklopí a začne unikať z konštrukcie von. Inými slovami, stena v noci vychladne. Podiel teplotnej amplitúdy vonkajšieho vzduchu Ae a teplotnej amplitúdy na vnútornom povrchu konštrukcie Asi, za predpokladu periodického priebehu teploty vonkajšieho vzduchu (resp. výslednej teploty vonkajšieho prostredia) a priebehu teploty na vnútornom povrchu konštrukcie s periódou 24 h;
Čím väčšie – tým lepšie
Okrem vyššie spomenutých parametrov vstupujú do hry aj ďalšie faktory. Napríklad horľavosť. Taký expandovaný polystyrén (EPS) je z pohľadu horľavosti na tom výrazne horšie ako minerálna vlna. Preto sa môže stať, že vám ho projektant požiarnej ochrany na niektorých fasádach zruší, lebo by ste ohrozovali suseda. V západných krajinách sa od používania EPS na fasády už viac-menej upustilo. Ale v streche a podlahe má stále svoje miesto.
Dôležitou vlastnosťou je aj nasiakavosť. Minerálna vlna nasiaknutá vodou je absolútne nefunkčná. Na miestach, ktoré sú atakované vodou (základy, strecha, balkóny) sa preto využíva extrudovaný polystyrén (XPS), alebo niektoré dosky expandovaného polysterénu (EPS – perimeter/ soklová doska)
V dnešnej dobe sa často uvažuje aj o ekologickej záťaži. Tu prichádzajú na rad zas ekologické materiály ako ovčia vlna, drevovláknité izolácie, slama atď.