Na túto otázku neexistuje jedna univerzálna odpoveď. Závisí to najmä od toho čo od stien očakávate.
Zatiaľ nemáme homogénny materiál ktorý by bol vo všetkých parametroch ideálny. Väčšinou materiály, ktoré majú dobré tepelnoizolačné vlastnosti majú slabú akumuláciu tepla a naopak. Preto sa využívajú vrstvené konštrukcie (zateplená stena), kde každá vrstva v skladbe steny využíva svoju prednosť.
V krátkosti si teraz predstavíme niektoré materiály, ich výhody a nevýhody.
Prirodný materiál s niekoľko-tisíc ročnou tradíciou. Vyrábajú sa vypálením hliny.
Vyznačuje sa predovšetkým dobrými akumulačnými vlastnosťami. Má dobrú nosnosť, akustiku a dobre reguluje vlhkosť v dome.
Ich najväčšou nevýhodou sú zlé tepelnotechnické vlastnosti a veľká prácnosť.
Tento materiál patrí v našich končinách stále k najobľúbenejším. Ľudia v ňom cítia tradíciu a majú pocit overenosti materiálu, hoci v konkurencii ostatných výrobkov a pri porovnaní jednotlivých parametrov nie je na tom až tak ideálne.
Vytvorením uzavretých vzduchových komôr sa podarilo zvýšiť tepelný odpor tehly, no naopak, stratila skvelé akumulačné schopnosti plnej pálenej tehly. S tým tepelným odporom to však tiež nie je také ružové, keď si uvedomíme, že rovnaké alebo aj lepšie vlastnosti možno získať za použitia menšej hrúbky iných materiálov (napr. drevodomy, zateplené vápenno-pieskové bloky,…) Nevýhodou je aj rozdielna tepelná vodivosť vo vodorovnom a zvislom smere, čo sa negatívne prejavuje najmä pri komplikovanejších detailoch. Z hľadiska práce je potom problémom najmä jej krehkosť. Problematickým sa stáva aj dosiahnutie vzduchotesnosti domu, čo sa hodnotí hlavne pri pasívnych domoch pri tzv. Blower-door teste. Stačí že vysekáte otvor pre elektroinštalačnú krabicu do obvodovej steny, a už “to fučí”. A hlavne pri neslávnej slovenskej kvalite murovania.
Posledné roky sa na trhu objavili tieto tehly s dutinami vyplnenými izoláciou. Vložená izolácia na jednej strane zlepšuje ešte viac jej tepelný odpor, no na strane druhej znižuje už aj tak nie najlepšiu akumulačnú schopnosť.
Najznámejší výrobcovia
Jedná sa o dobre známu dierovanú tehlu, kde sú dutiny vyplnené tepelným izolantom. Zväčša sa jedná buď o minerálnu vlnu, alebo polystyrén.
Výhodou je, že možno tvoriť jednovrstvové konštrukcie bez potreby dodatočného zateplenia. Nevýhody zostávajú v princípe rovnaké ako pri klasickej tehle typu therm.
Vyrábajú sa z piesku, vápna, cementu a vody. Jedná sa v podstate o vyľahčený betón s množstvom drobných pórov. Oproti keramickým tehlám majú zopár výhod. Teplo-technické vlastnosti tvárnic sú rovnaké vo všetkých smeroch. Lepšie sa s nimi pracuje, keďže sa dajú dobre píliť. Ich slabosťou je ešte menšia akumulácia tepla než pri keramických tehlách zapríčinená nižšou objemovou hmotnosťou., zbytočne hrubé murivo vzhľadom na tepelný výkon a nasiakavosť materiálu. Jednou z nevýhod je aj nasiakavosť pórobetónu. Preto ho neodporúčam používať v blízkosti vodných tokov a miest častejšieho výskytu povodní. Podobne ako pri keramických tehlách aj pórobetón vykazuje vo vzťahu k hrúbke muriva nie až také oslnivé čísla tepelného odporu. Respektíve treba si povedať čo od danej tvárnice očakávam a potrebujem. V sortimente firiem nájdeme totiž často viac tvárnic rovnakých rozmerov. Zatiaľ čo jedna má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, no má slabú únosnosť, pri druhej je to naopak.
Jedná sa o prírodný materiál vyrobený z nehaseného vápna, kremičitého piesku a vody.
Tento materiál je tu už cez 100 rokov, ale na Slovensku ho pri stavbe domov zatiaľ iba spoznávame.
Vápenno-pieskové tehly sa s obľubou využívajú najmä pri pasívnych domoch. Najmä kvôli dobrej akumulačnej schopnosti. Veľkou výhodou je ich vysoká únosnosť. Už priečky od 11,5 cm možno považovať za nosné, vďaka čomu môžeme dosiahnuť významné zisky na vnútornom priestore. Vďaka veľkej objemovej hmotnosti majú dobrú nielen spomínanú akumulačnú schopnosť, ale aj výborné akustické vlastnosti. Nemenej významnou je ich schopnosť regulovať vlhkosť.
Samé osebe však nemajú dobré teplo-technické vlastnosti. Takže sa vždy kombinujú s vonkajším zateplením.
Jednotlivé bloky majú v sebe od výroby vytvorené dutiny, ktoré sú ľahko využiteľné na vnútorné inštalácie, čím sa táto činnosť značne zjednodušuje.
Zdanlivou nevýhodou by sa mohla javiť váha blokov, kde pri svojpomocnej práci by sa človek nadrel. Výrobcovia preto odporúčajú výstavbu za pomoci mini-žeriava. Pri jeho využití a využití veľkoformátových blokov však výstavba napreduje omnoho rýchlejšie ako pri klasickom murovaní.
Keramzit vzniká vypaľovaním a expandovaním prírodného ílu pri teplote cca 1100 C. Z neho sa potom robia ďalšie výrobky – ako napr. murovacie tvárnice. Vynikajú dobrými akustickými vlastnosťami. Tepelnotechnické vlastnosti majú porovnateľné s keramickými tehlami.
Jeho prednosťou je, že ho možno tvarovať do najbizarnejších tvarov. S touto potrebou sa však väčšina ľudí vôbec nestretá. Preto sa pozrime skôr na jeho ďalšie výhody/nevýhody
Nevýhodou je nesporne prácnosť. Práca s výstužou a potreba vytvorenia debnenia. O množstve zabudovanej vlhkosti je takmer zbytočné hovoriť. Tepelný odpor je mizerný, takže bez zateplenia sa nezaobídeme.
Protiváhou týchto nevýhod je naopak skvelá nosnosť betónu, kde už 150mm steny môžme považovať za nosné. A aj s pridanou izoláciou možno dosiahnuť úsporné hrúbky múrou. S veľkou hmotnosťou opäť vystupujú do popredia dobré akumulačné a akustické vlastnosti.
Drevené konštrukcie je široký pojem, ktorý môžme rozdeliť z hľadiska nosnej konštrukcie do ďalších 3 podskupín
Zrubové stavby sú jednovrstvé konštrukcie vytvorené z masívnych profilov. Tieto stavby nevyhovujú súčasným prísnym kritériam. Preto ich nepovažujem vhodné na trvalé bývanie a teraz sa im nebudem viac venovať.
Výhodou drevených stavieb je že statická zložka je integrovaná s tepelnoizolačnou, čím možno dosiahnuť tenšie steny a úsporu priestoru. Tieto konštrukcie sú vždy zložené z viacerých vrstiev, ktoré sa dimenzujú podľa konkrétnych potrieb. Dôležité je si dať pozor, aby skladba konštrukcie bola difúzne otvorená. To znamená, že difúzny odpor jednotlivých vrstiev klesá z interiéru smerom k exteriéru. V prípade difúzne uzatvorených konštrukcií je totiž veľká pravdepodobnosť kondenzácie vodných pár vo vnútri konštrukcie.
V nasledujúcich statiach sa pokúsim zamerať na pár základných parametrov. Zároveň si porovnám ako v týchto parametroch obstoja tie-ktoré materiály. Niektoré parametre ako nosnosť, požiarna odolnosť, rádioaktivita a pod. teraz vynechám. Zväčša to totiž nie sú tie najdôležitejšie kritéria pri výbere materiálu.
Pod pojmom akumulácia rozumieme schopnosť materiálu udržať teplo. Teplo/chlad ktorého je v istých časoch prebytok sa uskladní a využije v čase kedy ho je nedostatok. V domoch postavených z dobrých akumulačných materiálov nedochádza k náhlym výkyvom teplôt. Prechody medzi teplotami sú plynulejšie.
Táto výhoda môže byť považovaná aj za nevýhodu. Vychladnutý dom potom potrebuje veľa času na svoje vykúrenie. Preto je vhodné využívať akumuláciu pre obytné budovy s trvalým bývaním. V prípade stavby víkendovej chaty si na to treba však dať pozor. Aby sa nestalo, že vykúrená bude až v nedeľu.
V tabuľke nižšie je porovnanie akumulačnej schopnosti jednotlivých materiálov.
Posledné roky sa nároky na energetickú hospodárnosť budov neustále zvyšujú. To priamo ovplyvňuje aj obalové konštrukcie domu.
Obdobie rokov 2013 – 2015
1.1.2013 vstúpila do platnosti nová revidovaná Tepelnotechnická norma STN 73 0540-2:2012, podľa ktorej od 1. januára 2013 sa musia stavať iba nízkoenergetické nové rodinné domy (max. 81,4kWh/m2 za rok na vykurovanie).
Tým sa sprísnili aj požiadavky na obalové konštrukcie. Súčiniteľ prestupu tepla “U” obvodovej steny bol stanovený na 0,32W/m2.K
Obdobie rokov 2016 – 2020
Od 1.1.2016 sa musia stavať iba ultranízkoenergetické nové rodinné domy (max. 40,7kWh/m2 za rok na vykurovanie).
Požiadavka na súčiniteľ prestupu tepla “U” obvodovej steny sa sprísnil na 0,22W/m2.K.
Po roku 2020
Od 1.1.2021 sa musia stavať nové rodinné domy s takmer nulovou spotrebou energie (max. 20,4 kWh/m2 za rok na vykurovanie).
Hodnota požadovaného súčiniteľa prestupu tepla “U” sa upraví na 0,15W/m2.K
Pozrime sa ako tento parameter zvládajú rôzne murivá, resp. konštrukčné systémy.
Systémy sú zoradené podľa hodnôt U (súčiniteľa prestupu tepla). Čím nižšia hodnota, tým lepšie izoluje. Potrebné si je však všímať aj hrúbky stien. Napríklad pri drevodomoch možno dosiahnuť hodnotu 0,13W/m2.K už pri hrúbke 350mm, zatiaľ čo stena murovaná z tvárnic YTONG P1,8-300 pri svojej hrúbke 500mm dosahuje iba hodnoty 0,17W/m2.K.
V nasledujúcej tabuľke je porovnanie produktov z hľadiska súčiniteľu tepla.
Pri obvodových stenách sa problémy s akustikou v bežnom prostredí nezvyknú vyskytovať. Tam sa skôr treba sústrediť na kvalitné okná a dvere, ktoré bývajú najslabším článkom. Preto je dôležitejšie sa sústrediť skôr na vnútorné priečky – či už medzibytové, alebo bežné priečky deliace miestnosti.
Pri záujme o akustické vlastnosti materiálu si treba všímať Index vzduchovej nepriezvučnosti Rw. Jeho hodnota je udaná v decibeloch (dB).
Rw vs. R’w
Rw – index vzduchovej nepriezvučnosti meraný v laboratóriu
R’w – index vzduchovej nepriezvučnosti meraný na stavbe
pričom platí že R’w= Rw – k
Hodnota nameraná na stavbe býva nižšia o zhruba 2 – 10dB než hodnota nameraná v laboratóriu
Požiadavky na akustické vlastnosti priečok určuje norma STN 73 0532.
Medzibytové priečky musia spĺňať hodnotu R’w = 52dB. Hodnota 52 dB určuje koľko decibelov dokáže stena pohltiť. Samozrejme za predpokladu jej celistvosti. Priečky vrámci bytu musia spĺňať hodnotu R’w = 42 dB.
Dôležité je ešte vedieť že stúpnutie hluku o 3dB znamená 100% zdvojnásobenie hladiny hluku.
Príklad: 50dB+50dB = 53dB
Opäť porovnanie produktov, tento raz z hľadiska vzduchovej nepriezvučnosti.
