Zopár základných pojmov stavebného zákona

10/2016

Potrebujem územné rozhodnutie?

Podľa §32 Stavebného zákona možno umiestňovať stavby len na základe územného rozhodnutia.

Ten istý zákon označuje prípady, kedy za územné rozhodnutie nevyžaduje

§39a

(3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na

a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené,

b) drobné stavby,

c) stavebné úpravy a udržiavacie práce,

d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru,

e) informačné zariadenia, reklamné zariadenia a propagačné zariadenia.

Body a,c,d,e sú myslím jasné. Aké sú to ale tie drobné stavby? Zákon presne definuje, ktoré stavby sú drobné a ktoré nie.

Potrebujem stavebné povolenie?

Podľa §54 Stavebného zákona sa môžu stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

§55

(2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí

a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom

rozhodnutí,

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu

podstatne ovplyvniť životné prostredie;

c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do

nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť

stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,

e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)

umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a

nezasahujú do nosných konštrukcií stavby,

f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha

nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m,

g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách

elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.

Udržiavacie práce bez potreby ohlásenia

V §55 odseku 2 písm. d) sa spomínajú udržiavacie práce, na ktoré stačí stavebnému úradu ohlásenie. Sú však aj také, na ktoré netreba ani ohlásenie (§139b odsek 15).

Takými sú:

a) opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena

odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým

nemení jeho trasa,

b) opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok,

omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,

c) údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako

aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,

d) výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,

e) maliarske a natieračské práce.

Drobné stavby

§139b

(6) Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to

a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,

b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad

pivnice, žumpy.

(7) Za drobné stavby sa považujú aj

a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,

b) oplotenie,

c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb

a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,

d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné

pozemky, priepusty a pod.

(8) Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú

ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení, vodné stavby, stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.

Jednoduché stavby

Ďalší z pojmov, ktorý si treba vysvetliť. Čo sú to jednoduché stavby?

Jednoduché stavby sú

a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie; môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,

b) stavby na individuálnu rekreáciu,

c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m,

d) oporné múry,

e) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m.

(2) Stavby uvedené v odseku 1 písm. c) a e) sa považujú za jednoduché stavby iba vtedy, ak

z hľadiska požiarnej bezpečnosti je pre ich užívanie počet osôb určený podľa technickej normy, najviac však 30 osôb.

(3) Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení a stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.

Späť